Pekný a horúci týždeň. Nezaznamenávam nič mimoriadne; to tropično prinúti človeka sa nenútiť. Napríklad do urobenia poriadku v dielni. 
Ale aspoň som v predošlom článku zamenil trh za burzu, aj keď vraj burza je trhom tovarov ako každý iný trh a trhovisko i burza su miesta, kde sa obchoduje. Vraj hodnota zlata na burze prudko klesla.
Pridám ku príspevku vecí všedných o zašlých časoch – “… Pedro, športová obuv značky Botas, neuveriteľné Eskimo za 50 halierov, šumienka ..” – Napadla mi napríklad chladná miestnosť na rohu námestia, kde v čudnom miešači zmrzlinár miesil zmrzlinu, typický zvonček, ktorý znel na ulici, keď ju rozvážal v tej bicyklo-búdke so slnečníkom. Aj sprostosti ako Vitacit, čo sme z dlaní lízali ako zmyslov zbavení, až sa mi i teraz sliny zbierajú. A električky s drevenými lavicami a zvukom, čo pri rozjazde spočítal všetky ozubené zuby súkolí, cibuľa ako jablko cestou do školy, pach mierovej kolónie pri Dynamitke, skladačka s prehadzovačom, kazeťák National, matikárkine lýtka, Ančine čerešne, vykúkajúce spoza gombíkov, keď ma čakala na preliezkach, prvé mokré zobúdzania 🙂 … asi je to tak, že v každej dobe je dobré si nájsť svoju budúcu zaujímavú spomienku 🙂 … nie vždy musí byť príjemná, hlavne, nech je stále o niečom.
V sobotu prišli jurania a boli sme počúvnuť Josifosku a Duo Jam, Sisa dobrá ale dala veľmi málo a celkovo tomu koncertu chýbala vôľa dochvíľnosti a iskra.
..a btw – tá hojdačka sa volá “prevažovačka”.. po anglicky “teeter-totter”.. a nie je to len hojdačka na ihrisku, ale aj druh kompozície vo fotografii…
..a prvé rifle?.. nevedela som si spomenúť, tak som si vravela, že to asi nebolo dôležité…
..nadránom som si spomenula.. mala som ich už ako malé dieťa, také malé, že si to ledva pamätám… boli na traky a všade som ich vláčila.. vrkoče a rifle na traky.. 🙂 ..a všade s chalanmi, s babami bola nuda… :-))
Návratom do minulosti sa človek nevyhne, minulosť nevymažeš, ani nijako inak nezlikviduješ, je a bude súčasťou života až do jeho konca, rovnako ako to, čo sa deje teraz, ako aj to, čo bude o 5 minút či 50 rokov. Nakoniec aj to “teraz” je už v tejto chvíli “vtedy”:)… Len netreba pozerať na minulosť ani čierno-bielo, ani cez ružové okuliare. A prečo by sme sa občas nemali vracať? Veď toto je napr. veľmi príjemný návrat. Ide totiž o to, či si spomienkami privoláme tie “pocikané” dni alebo tie “coca-colové”..to je celé:)
Mať spomienok menej ako veľa a voľné miesto pre tie, ktoré len prídu, má svoje čaro.
Výsada mladších a tých, ktorí im chcú rozumieť. Dosť bolo nostalgie … zajtra príde nový deň.
(Snáď…)
..šťastná generácia..
..ja som sa pred tabuľou v triede pocikala… učiteľka ma nechcela pustiť na záchod a musela som odpovedať.. mala som pri tom na nohách také modré papučky, rovnaké ako polovica triedy… ale igelitky som mala najkrajšie, nosil mi ich otec zo služobiek zo západu… aj červenú kabelku s bielym nápisom Coca-cola, čo vyzerala ako plechovka… všetci mi závideli…
..dnes vôbec nie je podstatné, čo mám na sebe… kľudne aj vrece od zemiakov, je to úplne jedno..
..najkrajšie mi je, keď mám na sebe jednu vôňu, ale tá sa v obchode kúpiť nedá..
..načo sa vracať do minulosti?.. teraz je teraz…
Ja by som k yarovisk pridala ešte spomienku na hojdačky s retiazkami vpredu a takmer hystériu, keď nainštalovali šmykľavku – pani “dozorkyňa” (zlá a škaredá ježibaba, ktorej sa všetky deti báli) dávala pozor, aby sa na ňu nepľulo a nešmýkalo dolu hlavou:). Táto obávaná osoba velila aj striedačke na hojdačkách, ako aj záverečnej na ihrisku. Takéto by sa dnes zišli v niektorých pohostinných zariadeniach:). A keďže yaro chodil aj na preliezky, určite si spomenie , ako sa volali tie “obojkoncové” hojdačky, ktoré fungovali na princípe preváženia na stranu ťažšieho. Sú aj dnes, ale ani bohovi si neviem spomenúť, ako sme ich volali. Neviem, či sa dá pamätať “čosi” z každej doby. Mne niekedy príde iba vôňa, zvuk, nejaké špeciálne slovo – a som tam:)…a šarkany z novinového papiera, kačičkové korčule, účes na “havla”, zvoňáky, dobošky, čínske perá (pecka!), štartky, žebradlá, čúčo a slané tyčinky, gitara na lavičke a prvé rifle v triede:):) (odpadnem!!), vyhrnuté rukávy na zväzáckych košeliach a ..”prvé lásky, hudba z pásky, bozky v tmách”, áno aj Elán!..fúú, to je nekonečné, veď my sme napriek všetkému, čo sa pohovrilo a popísalo, štastná generácia….ja by som nemenila