Tma a zas tma, dlhá a nekonštruktívna ako diskusie s revitalizátormi prírody. Budú rezať, presvetlovať, vypášať, chrániť. A na dvoch tuctoch stoličiek oproti plátnu s projekciou zopár našponovaných duší bojuje proti ohňu, chémii, motorovej píle. A hlavne za pocit, že chcú, a vedia a majú čo povedať k veci. Vonku striedavo soplilo ale mráz ešte nenastal. O tri týždne príde slnovrat no tráva je veselo zelená, pár zosušených bobúľ červeného je ešte stále jedlých a vianočná ulička je prichystaná na zajtrajší dav.
J a L si dnes opäť pri stretnutí vymenili bozky; zdá sa, že našli to optimálne NIEČO medzi tým, čo je výroba výčitiek u jedného a prílišná povrchnosť u druhého. Je popixi fajn, keď sa nájde dôvod a spôsob, ako ďalej. Veď sme v podstate všetci iba akýsi nádejný poddruh budúceho nudného človeka. Dnes všetci zbierame svoje na plátky nakrájané priehľadné sklíčka snov a sypeme do fliaš a nálevu pamäte, aby sme si ich zajtra nostalgicky presýpali pred pohľadom do budúcna ako kaleidoskop túžob a prianí, čo hreje.
.. je tma a ešte chvíľu bude, a mráz a zlá doba za dverami, z ulice presvitajú iba lampy a blíži sa noc…
alebo naložiť:)
… súhlas, občas pomôže zohriatiu nielen priložiť ale aj naložiť … poprípade …..