V stredu ráno som doma vyzdvihol Ivana, v kaviarni počkali na Jana a vypadli na tri dni, to jest do Jána. V tamojšej jednote kúpili jedlo a pitie a za necelú hodinu vyšliapali hore. Tráva mala cez meter a ručnou kosou to bol v tom slnku dosť zaberák. Prvé menu fazuľová, rezance, údené. V kotlíku, s výhľadom na Čiernu L. Borovička a voda zo studničky, studená ako ľad. Dosť vysoko nad morom a pri tom teplo ako vo vyhni. Prišiel i starosta, boli debaty i monológy.
Nechcel by som zapadnúť do neustáleho spomínania. Myslím, že je dobré, keď je stále chuť, zvedavosť a sila vyrobiť udalosť, víriť čas, točiť ho ako zmyselné kučery, hoci len pár sprostostí pre úsmev a pocit, že na plané spomínanie je ešte stále čas.
fazuľová s rezancami
V noci prišiel aj Maťo a vo štvrtok sme zišli (prebrodili sa) cestou, čo sa s potokom v jedno spojili až do Novej B. Tam sme dali pauzu, kúpeľ pod mostom a naspäť trocha poblúdili. Usilovná ťažba dreva lesom vyrobila v hore nové jazvy, čo ľahko pomýlia. Navečer nás ešte pár pribudlo, reč nestála, popilo sa i pojedlo hoväzdie na víne s bylinkovými zemiakmi. Pospali sme ako podťatí.
V piatok od rána úpek, na lúku svietilo slnko ako na plešinu, pokým dolina spala ešte v chládku. Vypadli sme okolo desiatej peši dole, to ešte netušiaci, že príde pár prepotených nocí a zimnice. Ale i to je to vírenie kučerí času.