Slnečno i dážď, bezvetrie aj búrka, hmly aj dusno … no šak normál, apríl. Skúšal som si zadovážiť pár certifuckovaných psychotestov, hlavne tie “poruchoosobnostné” … chvíľu som mal pocit, že okolie má rado vo veci “jasno”, ono sa to bude určite čoskoro čipovať pod kožu. Tabuľka s riadkami – Oného oný dvetisícštrnásť , íkvé toľko, hodnoty COGIT, OSPAT, BITEPT, PESO toľko a toľko, delta od posledného vyšetrenia v hodnotách AX, AY, AZ oné a oné … odporúčanie absolvovať hento a toto, ľahkú stravu, prinajhoršom sociolobotómiu a vypreparovať vhodný úsmev … Ale potom ma to prešlo. Na “túning” môjho osobnostného profilu mi stačí sa podeliť podvečer s pomfom o tuniaka v olivovom oleji a on bude nosom zaborený do konzervy ňou vyzváňať až do sucha, alebo kým sa mentálne neprinútim mu to zjednodušiť inak. Ale jemu to zjavne nevadilo a mne tiež. Oblizoval sa ako v extáze. Občas je zábavnajšie vydržať v nedokonalosti a nevedomosti.
Nezbedný tieň
Teplý podvečer, streda unavená,
kráčam k bankomatu,
vybrať na útratu,
a pri ňom sošnej hliadze žena ..
Jej pevný zadok, (žiaden rôsol),
a nízke slnko za mnou..
Nedalo mi váhať.
Nebadane, predĺženým tieňom dlane,
som ju po ňom plesol ..
Na moment sa obzrela, až ma zháčilo ..
Naučene vzala kartu, prachy, kabelku
a odkráčala kamsi vábivo…
Pristúpil som k bankomatu,
vybral zopár na útratu
a pobral niekam na pivo ..