V čase, keď sa lúčil usmoklený január, sme zašli s Edivsonom užiť na pár dní zimu na 
dreveniciach. Keď sme šliapali hore, ešte bolo šedivo. Ivan sa rozhodol ísť s nami, asi vedel, že mu ktosi (Edivson) občas hodí palicu. A on ju natešený vyhrabával zo snehu a nosil naproti. Bezvertie, ticho, ako po otázke kto pôjde do obchodu, načatá sedmička boro a iba niekde zďaleka motorová píla. Boli sme najskôr s M iba traja, v piatok navečer pribudli ďalší štyria plus Aden. Summa summarum – bolo i slnečno, aj Lutišu sme dali, aj srny videli a kapustnicu navarili, poklebetili, aj okap dočasný ponad schody osadili. A to nerátam odohrané pumle v šnapsi, skromné štyri čelovky do trámu, ani vedrá navareného čaju.
Ráno slnko hladilo Čiernu a ostatok sveta ostal načas v závistlivom tieni chladu. Vyhriate šindle rozpúšťali sneh a nočný mráz vystrúhal všelijaké cencúle. Kvapky padali disciplinovane, po vertikálach. (Pridal som do videa pravouhlý trojuholník – reku – či naozaj … čo ak tie kvapky priťahuje pitvor a padajú šikmo … 🙂
Teda zima. Aspoň na chvíľu, čo mi momentálne celkom stačí. Akosi ma už nepriťajuhú tie turnikety v horských ól inkluzívoch, jasné, že aj tam je krásne, chytať bronz v tričku a kastingeroch niekde pri lanovke a naliatom grogu tiež nie je od veci. Len ma akosi neťahá taký ten pomaly ale isto stúpajúci tlak a tep života v miestach, kde by mal, naopak, zvolniť. Príťažlivosť tohto jednoduchého a ničím nevydierajúceho miesta je nespochybniteľná. Ako striedanie tempa a dynamika v hudbe. Týchto pár dní bola pomlčka. Príťažlivá.
tak predsa… sneh 🙂
a nasratí vodiči, sanitky, rozsýpanie soli po chodníkoch, a vtáky za oknom zobajúce posledné bobule. vlastne jeden z tých vtákov, poriadne tučný holub, ma donútil vytiahnuť foťák. v ruke som ho nedržala od mája, ak nepočítam jedno fotenie v divadle na jeseň. tak predsa.. 🙂
súbor
… dík
Nooo … tuším to našuškáva, že neodarwinisti majú asi kus pravdy – keď jedno slovo významom zaujme viac ako desiatky iných, rovnako ako globálne oteplenie vyvolá lokálne doby ľadové
…alebo globálne ochladenia vzťahov prehrejú vzťahy lokálne
Moje antispamové slovo bolo organ (alebo orgán ?)
To je ako hra s pojmami a slovami – nechcem byť a nie som slovne chladný, ani vlažný ani teplý …
Zima sa tento rok v meste naozaj nevyznamenala, to je pravda. Svoje metelice, lavíny a ľadové “ovzdušie” zrejme preniesla do ľudských príbytkov a duší…tam sa nejako “ochladilo”. Ale aj tie 2-3 snehové dni, ktoré nechala prírode, postačili na príchod snežných bytostí, ktoré boli identifikované v okrajových častiach mesta ako dôkaz, že tu (ľudia!) naozaj nie sme sami…
súbor
ja mam skor pocit ze v medziludskych vztahoch to priam vrie.. zeby to suviselo s tym globalnym oteplovanim?
inak ako antispamove slovo som dnes mala zadok.. 🙂
Ja tiež:)…administrátor má dobrú slovnú zásobu:)
tak aj ten vertikál ..tam už bez merania.
súbor
pridávam aj horizontálny rozmer
súbor