Po roku sa vraciam, zadávam si svoj posledný postoj k udalostiam vo svete, 
lebo mi už začína byť ukradnutý – prišiel som na to vtedy, keď mi bolo z druhej ruky, nie do očí, oznámené, že niekde som nie vítaný, lebo som vraj “proruský”. Uff. Kde je niekdajšia rôznonázorovosť, polemika, úvaha, dišputa…
Mne už stačilo politiky. Tej raz bude opäť neúrekom. A pretože to “RAZ” môže byť už hodne blízko, tak o dôvod viac hneď skončiť.
Všetko, zdá sa, nasvedčuje tomu, že sa to všetkým tým našim na slovo vzatým odborníkom napokon podarí. Od “vraj bezpečného” ochudobneného uránu do protitankovej munície je ale ku všeobecného sa “obohateniu” plutóniom iba čo by kameňom dohodil. A práve tam sa niekde asi nachádzame. Dve sekundy od celosvetovej rozptylovej párty, ktorej sa tentokrát nevyhnú ani jej dychtiví sponzori.
Dnes sa to už tak nosí – kto nie je za vojnu, je zločinec. Vraj mier v tejto situácii by bol vlastne prehrou. Tak bojujte o demokraciu ukrajiny až do celosvetovej rádioaktívnej zimy. Ja si chcem tých pár chvíľ ešte užiť. Stačilo. Dal som “na ruku” utečencom z UA určite viac stovák euro ako mnohí z angažovaných, mier som vzýval už ďaleko skôr ako sa podaktorí dnešní vojnychtiví ministri rozhodli potrestať veľmoci. A vojen, ktoré sa nás zdanlivo netýkali a vtedy nikoho tie státisíce mŕtvych absolútne nerajcovali, bolo tiež dosť. A iba naivný ťuťo nechápe, že v tejto vojne nebojuje ukrajina s rusom.
Každý z nás vidí dianie sveta tou svojou optikou. Vyše roka poctivej dennej hodiny v médiách mi dosť napovedalo. Ako stereogram, ktorý sa vynorí z množstva chaosu, v zrejmých a čitateľných obrysoch.
Najdynamickejšie mi to začalo dochádzať, keď som zisťoval, že rastie počet zásadných článkov W.Post, NY.Times, WS.Journal, ktorý si v našom európskom mediálnom priestore akosi záhadne nenachádza priestor. Narastajúca nejednotnosť, často protichodné názory medzi elitami i v rámci mienkotvorného prúdu, miestami až hysterické hodnotenia a emócie, nepatriace nielenže do diplomacie ale ani slovníka človeka priemerného charakteru. A v pozadí tohto cirkusu bizár – trestuhodné vedomé ignorovanie prírodných zákonov v ošiali uhlíkovej agendy, priehľadné vnucovanie identifikovania sa nesvojprávnych, utopické run-y deštruktívnych aktivistov a kvázihodnotových odborníkov na kritiku. Sociálna sieť žblnká o voľbách, akoby nádeji, že sa niečo pohne “k lepšiemu”. Nechápu, že politik, ktorý im bude iba načúvať bez vlastnej vízie a merateľného sledovania plnenia programu, nie je nič, iba napodobenina vrecka na psie výkaly. Na jednej strane sa bráni následkom uplatnenia logiky umelej inteligencie, na strane druhej likviduje možnosť uplatnenia autority osobnosti. Keď vyhrajú majstrovstvá, sú slováci, keď neposlušne vlajú slovenské insignie, sú európania, keď ich elity sklamú, alebo priznajú farbu, vravia o celosvetovom záujme a pasujú sa za občana zemegule. Nie, nebude lepšie. I z nádeje a lásky sme urobili iba floskulu s vizážou slabosti. My, západný svet, uvedomelý, hodnotovo založený.
Ako do riti môžeme niečo pohnúť k lepšiemu, keď už sme oproti veľkej časti populácie prežratí a nič iné ako moc a mamon nám nie je sväté ? Je nám tak dobre, že pomaly nevieme od dobroty, kam vyhadzovať bordel, potraviny a osudy nám vraj nepotrebných ľudí !
Pojmy slušnosť, sloboda, pokora sme sprznili do beztvarých floskúl a ziapeme z médií na človeka, ktorý nezdieľa náš názor ako na nepriateľa či dokonca zločinca ?
Akým právom žiadame ešte sa mať lepšie ? To naozaj sme si nevšimli, že ani tá zatracovaná čína už dávno nie je iba podradná kopírovňa patentov a veľkovýrobňa rifiel a tenisiek ? Fakt nám nedošlo, že rusko je príliš silné na to, že keď sa už nebojíme, tak by sme mohli mať aspoň rešpekt a pud sebazáchovy ? Že každý týždeň v roku nejaký štát na zemi oslavuje štátny sviatok nezávislosti od kolonizácie ? Kto chce, vidí. Ciele tokov peňazí, účelový lobbing vedy, ohrdnutú históriu, neúctu, povýšenectvo. Ako obrovská masa vygenerovanej hodnoty začne živiť služby tisícov strategicko-špekulatívnych úradov, inštitúcií, služieb a rôznych agentúr, aby mohla skupovať zdroje a tovar vyrobený niekde, kde nás to nepáli. Čítal som aktuálne študijné odbory na našich vysokých školách.. ak by som bol vizionár, povedal by som, že štúdium sa zvrhne na čosi ako “sócio a človek v čase a priestore ” … a na nejaké exaktné kraviny a prírodné postuláty už časom akosi “nevydá”… no čo už..aj to je asi nutný vývoj.
Pre dnes dosť. Plánty už majú pekný vzrast, aj zakvitli o hodne skôr, ako som čakal. Skleník mi vracia radosť doň vloženú, obloha májovie a vzduch je zatiaľ stále dýchateľný. Kým sa mi podarí, nechám to tu otvorené, ale zaheslujem to tu, keď zistím ako, lebo si chcem písať viac záznamov (pamäť mi starne:), aj fotoarchív si úplne prerobiť – a bez komentárov a príspevkov iných mi to tu príde otvorené úplne zbytočne, možno dokonca exhibicionistické, prípadne heslo pošlem tým, ktorí budú chcieť prispievať, lebo čoskoro to tu i tak zavrú, no a mail má predsa takmer každý.