Slovan v utorok vyhral, cez týždeň mrzlo i topilo sa, snehu napadalo dosť. Asi tak po lýtka.
Víkend zmäkol, v nedeľu sme sa vybrali lesom do fialkovej doliny a zo závejov ostalo trochu vlhko v topánkach … (ospravedlňujem sa Janovi, neodhadol som trasu :)). Po túre sme prebrali problémy s úradmi, ktoré chcú síce občanovi (a mládeži zvlášť) zásadne len to najlepšie, len občas jemne nepochopiteľným spôsobom. Lanová dráha, zdá sa, má byť iba pre tých, čo si nepotrebujú umyť ruky alebo si dať po fyzickom výkone pohár studeného. Žeby záujem verejný ? Alebo záujem osobný ? Vždy som mal pocit, že je najlepšie, ak volíme odvážnych.
Mať nápad pre všetkých rovná sa musieť nájsť nuget pre NICH. Ktosi má befel, že bufet je “príliš”, reku ” My dobrú vec podporíme! , len to zle vidíš, to byrokracia je na vine.”
Neviem, čo je zlé na kofole, pive, či na víne, alebo štave zo surovej mrkvy, cvikly, jablka… A dlho nič, tri bodky, odmlka … konanie a cirkus trvať tri roky vraj môže.
U nás je tuším stále večer, aj tie slnečné hodiny na námestí sa vo svetle lámp zastavili…
No čo už, stále je čo riešiť. Mať tak čo grátis rozdávať. Parkoviská. Obrovské. Rovnátka na chrbtice, alias “efekt zaručený”, načo ihriská. Veď z reklám vidno zdravé, športuchtivé deti a spokojné, usmiate ženy. A tiež rozdať zaručené investičné fondy … alebo – aspoň bez pocitu hanby vedieť bez prestávky tvrdiť, že treba byť skromný. Kto vie, či by potom niekoho na úrade trápil akýsi nudný zámer. Bez ohňostrojov, parkovísk, na kmeni posadený a bez mohutnej strechy nad hlavou.
Inak nič mimoriadne. Aha, aby som nezabudol – treba rozmraziť okap.
Pretúlaný deň,
spokojnosť nehraná,
túlam sa rád,
najradšej od rána,
keď všedné je krásne
a povinnosť väzením,
občas rád sám,
na tom nič nezmením.
Tak bratku, pusti perie,
zahoď, čo derie ťa,
kašli na úver
a daj si dnes pivo,
svoje Ja rozpusti,
a nevrav krivo ...
PS: Dnes opäť Slovan vyhral 🙂
nevyznám, je to iba jeden z x-názorov pre mňa zbytočne komplikovanej rozpravy o tom, čo je a čo nie je fotenie a bla, bla…čakám na fotky:))
Intímny je okamih tesne pred stlačením, potom sa pre teba neopakovateľná chvíľa stáva iba jedným z mnohých “zdokumentovaných momentov”, v ktorých si každý nájde niečo iné, niekedy aj nič:)…tak sa s tým výberom vôbec nemusíš hrať…
.. zrejme sa v tom viac vyznáš, pošli … 🙂
Tú už nemám, tak sa mi to páči viac…čo je s fotkami? To “čoskoro” je tam nejako dlho:)
..áno, fotky – viem, trvá to .. fotografovanie je pre mňa trochu “intímna” záležitosť a zatiaľ som nenašiel spôsob, ako pridať a vybrať z nafotených momentov čosi, čo má trochu tému, vtip a nebolo to vyzývavé .. asi som to menu nemal ani vymýšľať 🙂 .. ale nájdem niečo, neboj … možno tiež prispeješ 🙂
určite nie som..ale to by sme sa od vinohradu a paradajok dostali úplne inam:)
… súhlasím … niet nad chuť rozumieť samému sebe .. napokon bez rajčín by bol letný šalát nudný … 🙂
Ok, moje boli iba posledne tri vety, tie boli dufam dost “prizemne”:)…a cele to nechcelo byt prispevok, nie som prispievatel do cudzich pozorovani:), iba nahodne spojenie s prave citanou stranou v knihe, proste to tak vyslo v mieste a case…a hoci si dovolim nesuhlasit s tym o srdci a krvi, chapem, ze toto nie je miesto na hlbokomyslene polemiky..nech sa dari v polnych pracach! Alzheimer este chvilu pocka, su aj onakvejsie zabavy v zivote.
Chápem, bolo to možno odo mňa prisilné, tvrdiť, že srdce je hlavne pumpa, ale mám k človeku ďaleko viac bližší vzťah ako ku jeho “dizajnérovi”, pretože verím, že i človek s umelým srdcom či na umelom obehu vie cítiť a nepotreboval čatu sťahovákov na dočasné premiestnenie toho, čo “by mal mať v srdci” … zato viem ako malinká zmena v chémii mozgu vie z človeka odčerpať celý jeho svet citov, snov i vnemov … asi si veriaci(a), preto Ťa však chápem, rešpektujem…a dík, záhradné práce už strieda aj bicak a iné radosti 🙂
nie je tu ani mojich pár slov, ani odpoveď…žeby neprešli cenzúrou? 🙂
Nebol som tu dlhšie, trvá, kým to odkliknem ako “nespamové” .. priznám sa však, že ten príspevok bol pre mňa dosť ťažko “dekryptovateľný” … vyhýbam sa priveľmi hĺbavým príspevkom, ospevujúcich lámu, mnícha či iného guru, zo srdca vychádza hlavne krv, ktorú poctivo pumpuje pre potreby tela a teda aj hlavy a našej fantázie… i dieťa rozumie len tomu, čo sa niekde naučí alebo si overí … som možno prízemný a plytký, ale nehnevaj sa, podobné príspevky asi neviem dostatočne pochopiť či oceniť … občas ešte zarýmujem, len je to trocha viac osobné, chápeš.. toto som chcel mať iba ako záznamník, pozorovať, ako sa mi vyvíja, mení, deformuje názor na svet, okolie a zhruba kedy som sadil, oberal, blbol …aj ten nemec (vl. menom tuším Alzheimer) raz možno príde… pozdravujem..Y
Raj vychádza zo srdca. Situácia je ale taká, že srdce je úplne opomínané a už nikto nerozumie jeho spôsobu vyjadrovania. (…) Príliš sme si zvykli na svet prózy a poézia prestáva existovať.
Básnik, ktorý bol mostom medzi vedcom a mystikom, umrel. Tento most zmizol. Na jednej strane dnes stojí vedec – veľmi silný, nesmierne vplyvný, pripravený zničiť celú zem, všetok život – na druhej strane stojí zopár mystikov – Budha Ježiš, Zarathustra…Sú úplne bezmocní v zmysle, ktorým chápeme moc, a napriek tomu nesmierne mocní v úplne odlišnom zmysle – lenže my vôbec neovládame tento ich spôsob vyjadrovania. Básnik umrel, zmizol a to bolo najväčšie nešťastie. (…)
Musíte sa vrátiť k svojmu srdcu. Musíte si znovu uvedomovať prírodu. Musíte sa opäť naučiť dívať sa na ruže, lotosy.. Musíte nadviazať kontakt s niekoľkými stromami, skalami, riekami. Musíte znovu nadviazať rozhovor s hviezdami. To (aj) povedal Osho v knihe Liečenie duše. Ja za seba dodám všetkým, čo sa pokúšajú hovoriť inou rečou, iba : “Neumieraj, basnik, aby sme sa mohli vrátiť k svojim srdciam.” Dík za basničku.