..ja mám nablízku mnoho ľudí, ktorým sa vykecávam s čímkoľvek.. nemám žiadne tajomstvá, nemám čo skrývať.. témou môjho blogu je môj pohľad na svet, ktorý zopár ľudí zaujíma. preto ho píšem. je to priestor, kde sa dajú spájať slová a obrazy, mojím jedinečným spôsobom… keď už som zobrala ten foťák do ruky.. niekto ma k tomu inšpiroval a podporil. a ďakujem mu..
… blog alebo (web-log) by mal mať jasnú tému a diskutujúcich … moje záznamy majú tému iba
zriedka, to by som blogoval inde – na blog.sme alebo iných stovkách diskutérií …
… tento môj “y-log” nepenetrujem témami, aj keď občas asi vypláve nejaká na povrch … niet ponuky, kde nie je dopyt , a naopak … ale súhlasím, vykecať sa, by mal mať možnosť každý … každý by mal mať nablízku niekoho, (podľa možnosti človeka) komu pokojne zverí, prediskutuje, skonfrontuje svoje pocity a tajomstvá bez toho, aby to ten oslovený niekde vystavoval na svetlo alebo inak zneužil …
… ak sa popáli, skončí vykecávanie sa … 🙂 je to jednoduché … preto je dnes toľko psíčkárov 🙂
niekedy si vravím, či blogy nepíšu tí, ktorí sa nemajú komu vykecávať.. 🙂
ale je v tom aj istý sarkazmus, keďže aj ja mám svoj blog.. a vlastne radšej píšem, ako kecám.. a tiež rada čítam..
spôsobov komunikácie je mnoho.. aj nekomunikácie..
Ďakujem všetkým zúčastneným za inšpirujúce podnety, je to zjavne téma aktuálna i v čase všetkých mailo, sms, twitro, insta, skajpo a iných, ktoré umožňujú ľuďom NE-KOMU-NICKOVAŤ …
Ako hrdý alkoholik však niektoré svätostánky navštívim cestou na bajku i dnes;
Prach z cesty, nepokosená tráva, málo stromov, vŕzgajúca hojdačka, country rádio, hučiace vlaky, drzé osy, puch repelentov … aj to má svoje gule
Šum hory, lístia v korunách, zvuky lesov a lúk, studničiek, vodopádov – to ocenia iba uvedomelí .. či ?
Počúvať a byť vypočutý sú prazáklady ľudskej komunikácie a pokiaľ ju ľudstvo neutopí vo virtuálnom oceáne, budeme sa ako tisícročia predtým naďalej stretávať ako „lovci a zberači“, t.j. ako rozprávači a poslucháči. A očividne to nemá jednoduché ani jedna strana, poslucháči by najradšej počúvali len to a toľko, čo im momentálne vyhovuje, rozprávači by zdieľali, informovali a vyjadrovali sa k tomu, čo oni považujú za to najdôležitejšie. Žiaľ, často sa nedostanú ani ku „kontrolnej otázke“, aby zistili, že sú v tomto vedomí úplne osamotení… A tak sa ideálnou komunikačnou jednotkou javí model hluchého poslucháča a nemého rozprávača. Kým sa však k nemu spoločnosť dopracuje, ponúka evolúcia (ako už neraz) určitý vývinový medzistupeň: splynutie rozprávačsko-poslucháčskych funkcií v jednej jedinej bytosti, ktorá sa kreatívne, flexibilne a najmä bezbolestne vyhýba všetkým úskaliam rozhovorov, debát, diskusií, polemík, spovedí, výsluchov, výčitiek, hádok a iných live prenosov ľudských emócií. Všetko sa deje nenápadne, potichu (hluchonemo), bez nárokov na čas, náladu, energiu či dokonca prítomnosť(!) iného ľudského jedinca. Takáto bytosť si je sama sebe pisateľom aj adresátom, zabávačom aj nasieračom, fackovačom aj hladkačom,…slzou v pohári a vína aj tým ohňom pod hviezdami …hm vlastne všetkým. Bonusom je, že bytosť je natoľko nenápadná, že nevyžaduje „odchyt“ a nie je potrebné pred ňou utekať alebo sa ukrývať. Hoci tento model vyzerá na prvý pohľad dokonalo, má ešte isté skryté nedostatky. Sebadisciplína a odhodlanie takto fungovať (ergo z núdze cnosť)však robia zázraky…
P.S….nejedná sa o žiadny exotický ani mimozemský živočíšny druh..normálne homo sapiens…a že ich je teda dosť.
Hm.. keď som počúvala, tak si sa celkom rozrozprával.. 🙂
Mňa ľudí počúvať baví. Majú rôzne pribehy, tajomstvá, ďaleko nad rámec pracovných úspechov a domácich maznáčikov.. Každý ich má. Neprestávam žasnúť nad pestrosťou života, ľudských pováh a motivácií.. Ak by niektoré z tých príbehov boli vo filme, povedalaby som si, že scenáristovi riadne drbe. Aj niektoré moje pribehy by to mohli dopracovať pokojne aj do scenára.. 🙂 A o tom to je, ak sa človek otvorí, otvorí sa aj protistrana. A potom sa dá aj spoločne mlčať.. s pochopením..
Samozrejme na to nemám náladu vždy a všade. Aj ja občas potrebujem dobiť baterky a energiu, aby som ju mohla rozdávať. A tak nezvyknem predstierať záujem, ak ho nemám alebo to momentálne nedám.. V tom prípade nechodím do krčmy plnej ľudí, ale sa zvalím niekde do trávy, kde počúvam zvuky lúky či lesa.. Tých sa nikdy nenapočúvam priveľa 🙂
.. prečo nie ..niekedy sa dá mlčky – napríklad pri ohni pod hviezdami – pokecať celé hodiny …. 🙂
Nejde o to koľko, ale o čom … a niekedy netreba ani slová…
postulát by som preformulovala na čosi ako “ja radšej počúvam, ako rozprávam”.. keď začnem rozprávať, všetci začnú byť zvedaví.. 🙂 ..a najradšej ľudí aj tak pozorujem, a fotím.. aj rôznych návštevníkov..
… myslím, že nie vždy sme radi poslucháčmi … v mojom prípade to “radšej” neplatí dosť často … a “všetci začnú byť zvedaví”…? 🙂 ..uff, to v mojom prípade neplatí ešte častejšie 🙂 .. ale súhlas, pozorovať, to je iné kafe …
Tak je to správne, úplne ako má byť
..ja mám nablízku mnoho ľudí, ktorým sa vykecávam s čímkoľvek.. nemám žiadne tajomstvá, nemám čo skrývať.. témou môjho blogu je môj pohľad na svet, ktorý zopár ľudí zaujíma. preto ho píšem. je to priestor, kde sa dajú spájať slová a obrazy, mojím jedinečným spôsobom… keď už som zobrala ten foťák do ruky.. niekto ma k tomu inšpiroval a podporil. a ďakujem mu..
… blog alebo (web-log) by mal mať jasnú tému a diskutujúcich … moje záznamy majú tému iba
zriedka, to by som blogoval inde – na blog.sme alebo iných stovkách diskutérií …
… tento môj “y-log” nepenetrujem témami, aj keď občas asi vypláve nejaká na povrch … niet ponuky, kde nie je dopyt , a naopak … ale súhlasím, vykecať sa, by mal mať možnosť každý … každý by mal mať nablízku niekoho, (podľa možnosti človeka) komu pokojne zverí, prediskutuje, skonfrontuje svoje pocity a tajomstvá bez toho, aby to ten oslovený niekde vystavoval na svetlo alebo inak zneužil …
… ak sa popáli, skončí vykecávanie sa … 🙂 je to jednoduché … preto je dnes toľko psíčkárov 🙂
Správny postreh, najmä z tohto nicku:)…zrejme to smerovalo k “autorovi”, ten tu tých “blogov” má neúrekom…. :):):)
niekedy si vravím, či blogy nepíšu tí, ktorí sa nemajú komu vykecávať.. 🙂
ale je v tom aj istý sarkazmus, keďže aj ja mám svoj blog.. a vlastne radšej píšem, ako kecám.. a tiež rada čítam..
spôsobov komunikácie je mnoho.. aj nekomunikácie..
Ďakujem všetkým zúčastneným za inšpirujúce podnety, je to zjavne téma aktuálna i v čase všetkých mailo, sms, twitro, insta, skajpo a iných, ktoré umožňujú ľuďom NE-KOMU-NICKOVAŤ …
Ako hrdý alkoholik však niektoré svätostánky navštívim cestou na bajku i dnes;
Prach z cesty, nepokosená tráva, málo stromov, vŕzgajúca hojdačka, country rádio, hučiace vlaky, drzé osy, puch repelentov … aj to má svoje gule
Šum hory, lístia v korunách, zvuky lesov a lúk, studničiek, vodopádov – to ocenia iba uvedomelí .. či ?
Počúvať a byť vypočutý sú prazáklady ľudskej komunikácie a pokiaľ ju ľudstvo neutopí vo virtuálnom oceáne, budeme sa ako tisícročia predtým naďalej stretávať ako „lovci a zberači“, t.j. ako rozprávači a poslucháči. A očividne to nemá jednoduché ani jedna strana, poslucháči by najradšej počúvali len to a toľko, čo im momentálne vyhovuje, rozprávači by zdieľali, informovali a vyjadrovali sa k tomu, čo oni považujú za to najdôležitejšie. Žiaľ, často sa nedostanú ani ku „kontrolnej otázke“, aby zistili, že sú v tomto vedomí úplne osamotení… A tak sa ideálnou komunikačnou jednotkou javí model hluchého poslucháča a nemého rozprávača. Kým sa však k nemu spoločnosť dopracuje, ponúka evolúcia (ako už neraz) určitý vývinový medzistupeň: splynutie rozprávačsko-poslucháčskych funkcií v jednej jedinej bytosti, ktorá sa kreatívne, flexibilne a najmä bezbolestne vyhýba všetkým úskaliam rozhovorov, debát, diskusií, polemík, spovedí, výsluchov, výčitiek, hádok a iných live prenosov ľudských emócií. Všetko sa deje nenápadne, potichu (hluchonemo), bez nárokov na čas, náladu, energiu či dokonca prítomnosť(!) iného ľudského jedinca. Takáto bytosť si je sama sebe pisateľom aj adresátom, zabávačom aj nasieračom, fackovačom aj hladkačom,…slzou v pohári a vína aj tým ohňom pod hviezdami …hm vlastne všetkým. Bonusom je, že bytosť je natoľko nenápadná, že nevyžaduje „odchyt“ a nie je potrebné pred ňou utekať alebo sa ukrývať. Hoci tento model vyzerá na prvý pohľad dokonalo, má ešte isté skryté nedostatky. Sebadisciplína a odhodlanie takto fungovať (ergo z núdze cnosť)však robia zázraky…
P.S….nejedná sa o žiadny exotický ani mimozemský živočíšny druh..normálne homo sapiens…a že ich je teda dosť.
Hm.. keď som počúvala, tak si sa celkom rozrozprával.. 🙂
Mňa ľudí počúvať baví. Majú rôzne pribehy, tajomstvá, ďaleko nad rámec pracovných úspechov a domácich maznáčikov.. Každý ich má. Neprestávam žasnúť nad pestrosťou života, ľudských pováh a motivácií.. Ak by niektoré z tých príbehov boli vo filme, povedalaby som si, že scenáristovi riadne drbe. Aj niektoré moje pribehy by to mohli dopracovať pokojne aj do scenára.. 🙂 A o tom to je, ak sa človek otvorí, otvorí sa aj protistrana. A potom sa dá aj spoločne mlčať.. s pochopením..
Samozrejme na to nemám náladu vždy a všade. Aj ja občas potrebujem dobiť baterky a energiu, aby som ju mohla rozdávať. A tak nezvyknem predstierať záujem, ak ho nemám alebo to momentálne nedám.. V tom prípade nechodím do krčmy plnej ľudí, ale sa zvalím niekde do trávy, kde počúvam zvuky lúky či lesa.. Tých sa nikdy nenapočúvam priveľa 🙂
presne tak to bolo myslené
.. prečo nie ..niekedy sa dá mlčky – napríklad pri ohni pod hviezdami – pokecať celé hodiny …. 🙂
Nejde o to koľko, ale o čom … a niekedy netreba ani slová…
Ani počúvať, ani rozprávať?…ideálny spoločník:)
ten bol večerný, tento je ranný..
súbor
postulát by som preformulovala na čosi ako “ja radšej počúvam, ako rozprávam”.. keď začnem rozprávať, všetci začnú byť zvedaví.. 🙂 ..a najradšej ľudí aj tak pozorujem, a fotím.. aj rôznych návštevníkov..
súbor
… myslím, že nie vždy sme radi poslucháčmi … v mojom prípade to “radšej” neplatí dosť často … a “všetci začnú byť zvedaví”…? 🙂 ..uff, to v mojom prípade neplatí ešte častejšie 🙂 .. ale súhlas, pozorovať, to je iné kafe …
Si predstav…snáď toto nemá každý v sebe:)..a ešte to aj chladiť…..
https://sk.wikipedia.org/wiki/CPU
Čo je CPU a ako prebieha proces jej (jeho) chladenia?