fifty years old

Nechcel som dnes robiť záznam, ale čosi mi napovedá, že by som mal. Dnes mám päť desiatok. Mamka mi kedysi vravela, že mala pôvodný termín 29.február. Akosi sa mi nechcelo na svet. Zavolala mi prianie už o šiestej. Vraj som sa narodil pár minút po piatej popoludní. Do práce mi ešte včera B. kúpila za batoh sladkostí a, slaností , ako je zvykom…boli spokojní. Ozval sa brácho i sestra a kolega pragmaticky poznamenal “ty kokso, to už je pol stovky”. Odišiel som skôr, slnko svietilo a hrialo. T. mi pomohol na záhrade a kvalitne zrýľoval kus, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani zbehlý záhradkár. Pôda má svoje maniere, korene a burinu, a všetky chcú prežiť. Na to sa objavil I., priniesol mlieko a Tull, pričom som si uvedomil, že jeho stisk horúcej dlane, na ktorý som sa tešil, som zabil predbehnutým stiskom troch mliekových studených fliaš … ale to nie je nikdy stratené… keď ma vyhnal vietor do 64, kde dvaja prísediaci popisovali spôsob, ako im “most” a miestne zastupiteľstvá zmenili život, vedel som, že ma tieto politické témy čoskoro vyženú. Našťastie sa ozval Paolo, tešil sa na plánty a sadbu zemiakov, jeho nadšenie pre pokus pestovať plody je neochvejné a veľmi mu fandím. (Vedieť nájsť kúsok svojho prirodzeného prapôvodu je vždy fajn haluz:)) . Cestou domov som sa zastavil u Ďupka a stretol Mi. a Vl.  a ako vždy, vyžarovali posilňujúce dávky človečiny. V.B. hral zo svojej zalaminovanej zbierky skladby, a mne sa po dlhom čase pri country neježili chlpy ale bolo mi celkom fajn.

A tak som sa celkom svižne vyhol opici, dal som fifty Ďup. za výčapom, nech naleje príchodzím a kamošom a potichu som vypadol aj so svojou päťdesiatkou na krku.