Vo štvrtok ráno som postupne nabral Iva, Heňu a Jana a vypadli sme na pár dní na Sibír. Poobede dorazila aj Lula s ďeťmi. Občas zasmoklilo, inak celkom fajn. Program, animačný zámer alebo plán výletu som nechcel riešiť, vyhlásená bola spontánna volenka podľa chute každého. Jano s Maťom aj Lulou volili program pre deti, my s Ivanom a Henou sme dali až do večera chôdzu v trojke. Každý si aspoň na chvíľu myslím prišiel na svoje. Aj futbal sme videli, aj koncert kukli, tento ročník vyhral u mňa Longital, bicie tomu dali tretí rozmer.
V nedeľu do BA. Doslova a písmena. Cestou aj lialo, v DNV našťastie nie, po návrate som dal 
pivo a rozmýšľal, či by nebolo lepšie viac loziť po takýchto chodníkoch a šutroch v horách ako riešiť nudné sprostosti, občas sa tváriace ako povinnosti. Ešte hádam dáme nejakú na jeseň, keď ustanú búrky.
A jejda, dík Ivo, na Zuzu som myslel hneď od začiatku ..až toľko, že som na ňu zabudol…tak tu je Zuza 🙂
Pre dosiahnutie vyššieho levelu odborníci odporúčajú trasu Tri studničky-Kriváň-Jamské pleso-Tri studničky. Po nej sa človek dostane do stavu, kedy prestáva vnímať svoje telo a pohybuje sa mimozmyslovo:)
súbor
Chodenie po šutroch je skvelá psychoterapia, 3-4 hodiny dole kopcom a skončíš v meditačnej polohe ako tento budhista, ktorý dá Monkovú s prehľadom dva-trikrát do týždňa:)
súbor
…dík, už som to napravil…
A už keď som tu tak pridám ešte jedno zátišie od Zamkovského
súbor
A na Zuzu od Rajnerky si pozabudol?
súbor