Týždeň druhý

Tak. A je to tu znova. V útulkoch pribudli nové “odložené darčeky”, mnohým novoročným cigaretovým, diétovým a iným predsavzatiam sa roztriasli kolená a trojcentimetrová snehová kalamita divoko cvičí dopravou v meste.  Víkend bol fajn. V sobotu túra lesom ponad Mokrý jarok. Nefúkalo, jemne snežilo, cestou sme stretli okrem rodičov, venčiacich  zopár rozmaznaných, občas takmer ziapajúcich detí i zopár dosť prirodzene a pokojne pôsobiacich ľudí. A tiež niekoľko drahých, trasúcich sa psov vo svetroch, no a hlbšie v lese aj srny. Jednoducho Idyla. Chýbala už len klasická “fotela”, po ruke pivo a na stene “téla” obrých rozmerov. Vôkol by romanticky padal sneh, chodníkmi sa tmolili navoňané turistky a pri neďalekom krmelci vysoká žuvala seno …

V nedeľu špacír do Starého bicykla popri Morave, opačným smerom. Výzbroj :  termosky s čajom plus Pepe-Lopez, tri mandarinky a jemne nahnitý, pomaranč z terna …(kam sa hrabe na “čerstvé maslo”, alebo “pravý jogurt”s trvanlivosťou takmer mesiac 🙂  Morava už sa vrátila do koryta, iba miestami ostal na ceste praskajúci ľad. Kým sme dorazili na malé pivo, stuhol mi fejs až sa mi ťažko artikulovalo to  “Dve malé a jedno veľké prosím…” .

Už pri prvom pive odznelo pár slov na tému “prečo je celkom prirodzené si občas skočiť do Auparku  na kávu” a tuším sme sa zhodli na tom, že tieto obchodné centrá sa postupne stávajú miestami pre spoločenské sebaukojenie.  Ale úplne ma dostal synovcov nápad, že by nebolo od veci v takýchto centrách vybudovať i obradné sály pre omše. Sú tam miesta pre nákup, relax, kultúru, šport, umenie, vzdelanie, kávičku… čo tak neďeľnú omšu pre záujemcov v našom obchodnom centre ? Ďalšie ovečky …

Predsav si: Je ráno. Zobudíš sa v obytnej časti obchodného “AuCentra”. Hygiena, raňajky, natiahnuť gate, možno traky, košeľa, kravata a šup do “práce” na treťom poschodí … waw … hneď na dohľad od pohyblivých schodov, plných dlhých rozparkov a krátkych nádejí … cez prestávku ovocná desiata na prízemí, dôležité rokovanie v zasadačke na štrvrtom, ľahký obed na druhom a po práci fitko, squash, sprcha alebo útulok pre neukojených manželov. Týždeň podľa chute, nálady či rodinnej situácie. Ako z reklamy. V nedeľu celorodinná návšteva omše, kúpa odpustkov, večer návšteva frenetického kina, večera celozrnný tatársky biftek alebo ľahké tofu po inuitsky. Čo v AuCentre zarobíš, to v ňom i minieš, prežerieš, preondiaš na tisíce spôsobov. Rok, 2013, nový svet AuCentra po konci starého, v štýle kombinácie šťastných mayských farieb a od pätnástich povinného latexu, nasledujúci rok v očakávaní industrypunk a neoprén ..  (správa AuCentra plánuje meniť podhľady, armatúry a bude to ladiť, ušetrí sa na prostriedkoch…) A v suteréne davy tých, čo vedia naozaj niečo vyrobiť, vypestovať, vychovať, zostrojiť, upiecť.  Inak by tu tá káva asi tak nechutila 🙂

Tie mandarínky aj s nahnitým pomarančom som zjedol až doma.