Nikdy by som nepovedal, že Nepál je tak zelená krajina 🙂 … Kecám, to bol iba pocit z vernisáže, na ktorej sa autor snažil prezentovať fotografie cez projektor, ktorý mal divoko prevažujúci zelený odtieň. Vtipné, uvoľnené podanie a komentár cesty a zážitkov mi však pripadal v konečnom dôsledku ako premietanie fotiek zo žúrky či svatby. I keď, nepochybujem, že v tamtých horách a miestach zažili dlhé chvíle povznesenia. Čakal som trochu viac, skôr pohľad nepodobný reklamným ťahom či prezentácii “JA v zálive”. Ale napokon veď išlo o vernisáž. Maťo Kľúčik zahral na španiele pár skladieb a na záver zahrala kapela s názvom “Klady kľudu”. Autobusy nemeškali, hoci mokrý sneh už začal lámať konáre stromov.
Už si pripadám ako ten nádejný kysučan. Keď som ráno vzal cestou do práce na zastávke autobusu kolegyňu z práce, skúsil som byť romantický a poznamenal čosi v zmysle “..ako nám krásne sneh pokryl krajinu..” , načo ma ubezpečila, že cestou z domu počula ďaleko prozaickejší komentár k počasiu od týpka, čo vykukol práve z okna …. Nevyčítali sme mu to 🙂
